reklama

As-salamu alaykum

Teplo a každým dnom a nocou teplejšie. To je prvý dojem, ktorý som získal po prílete do hlavného mesta Kataru, Doha. Pred pobytom v Kuvajte som mal totiž niekoľko dní na spoznanie ďalšej arabskej krajiny. Katar bol pre mňa niečím iným. Iná kultúra, Iní ľudia, iný kraj ale stále to iste teplo. „V Kuvajte bude ešte teplejšie“ mi bolo povedané niekoľko krát. Ťažko sa tomu uverí, keď vám to povie osoba, ktorú stretnete na ulici pri 45 stupňoch. Osoba v tradičnom bielom odeve Dish Dash jazdiaci na Toyote Prado, tak ako sa patri na pravého Katarčana.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (46)
Obrázok blogu
(zdroj: Michal Brutenic)

Mal som pozitívny dojem z Kataru, ale nevedel som sa dočkať keď spoznám ďalšiu mini krajinu arabského polostrova a plný očakávaní ale aj obáv som opustil Dohu. Večer pred odletom som si ešte stihol vybehnúť do uličiek mesta spoznať tu pravú atmosféru Dohy a ochutnať vraj výborné ťavie mäsko. Vraj výborné, ale bol to vlastne guláš s príchuťou trávy. Po otvorení poklopu kredenca v ktorom mi priniesli tuto dobrotu som sa pri nadýchnutí preniesol do zoologickej záhrady. Ani som oči nemusel zavrieť a videl som presne tie hordy sena zmiešaného s lajnom a močovinou od slonov alebo žiráf. Presne tak mi ten arabsky guláš voňal. Mäsko bolo výborné, trosku tvrdé, ale aj pri najväčšom úsilí zmiasť moje čuchové ústrojenstvo som sa nemohol vzdať pocitu že ležím v senníku. Mäsko spapane, vodná fajka vyfajčená, ja zfajceny a prejedený klasickými sladkosťami z mletých mandli a datli som sa ešte pomotal uličkami a nadranom som už sníval aké to bude o par hodín v krajine emira.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

Moje očakávania sa naplnili hneď ako som po necelej hodine letu vystúpil z lietadla. Ak sa hovorí o arabských aerolinkach ako o najlepších na svete, tak o Kuwait airlines to rozhodne neplatí. Lietadlo slušne naplnene lacnou pracovnou silou z Pakistanu alebo Indie, zopár turistov a ja. Pravdepodobne sa zabudlo na taxi počas letu, ale nevadilo mi to nakoľko som bol zaneprázdnený celkom zaujímavým rozhovorom stevardov o tom, kto koho včera stihol pretiahnuť. Po pristaní som si prvým pohľadom uvedomil jednu vec. Kuvajt je totiž oveľa menej konzervatívna krajina ako Katar. Atmosféra západného štýlu a módy je tu badateľná hneď na letisku. Všakovaké módne výstrelky a tie auta, ach tie auta. Ak typické auto pre Katarčana je Toyota Prado, pre Kuvajt to neplatí. Kuvajťania milujú rýchle auta a len tie najdrahšie modely. Ťažko určiť typické auto, ale určite to bude Porsche, Masserratti alebo luxusný Mercedes.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevedel som si vysvetliť odkiaľ na to berú peniaze, ale po čase som to pochopil. Mat Kuvajtsky pas je v dnešnej dobe výsada. Aj napriek tomu, že je asi 3x menší ako Slovensko, je Kuvajt ropný gigant. Okolo 10% svetových rezerv ropy, alebo lepšie povedané vyše 100 miliárd barelov ropy sa nachádza práve tu. Platí sa tu ťažkým dinárom, ktorý je od roku 2007 považovaný za menu s najvyššou hodnotou na svete. Puzzle sa mi poskladalo samé hneď ako som prijal pozvanie na večeru s rodnými Kuvajťanmi, teda Kuvajťanmi s Kuvajtským pasom. Nie všetci Kuvajťania totiž majú Kuvajtsky pas. Pri večeri plnej úžasných jedál z Arabskej kuchyne som sa dozvedel naozaj zaujímavé informácie. Aby som nezabudol, bola to nealkoholická večera, keďže v Kuvajte je úplný zákaz predaja či konzumácie alkoholu. Výnimku majú väčšinou iba zahraničné ambasády a samozrejme niektorí Kuvajťania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď sa Kuvajťan ožení s Kuvajťankou, hlava štátu ich automaticky obdaruje pozemkom a pošle im na účet svadobný darček vo výške až 6.000 KD (cca 15.000 Eur). Akoby to nestačilo, každý Kuvajťan dostáva rôzne a nepravidelne finančné darčeky od emira. „Je úplne normálne, keď každý mesiac dostaneme na účet 200 KD alebo viac" (cca 500 Eur) povedal mi priateľ pri večeri. Nuž, Emir Sabah Al-Ahmad Al-Jaber Al-Sabah je naozaj štedrý ku svojim ľuďom. Navyše je krajina miestom, kde neexistuje daň. Znie to naozaj lákavo, ale nebolo tomu tak vždy.

V roku 1982, Kuvajt zažil veľkú hospodársku krízu potom, čo došlo ku krachu akciového trhu a poklesu cien ropy. Našťastie tato kríza netrvala dlho a skončila potom ako vzrástla produkcia kuvajtskej ropy a postupne zaplnila nedostatok ropy vo svete, spôsobený udalosťami z iránsko-irackej vojny. V roku 1983 došlo ku sérii šiestich bombových výbuchov v Kuvajte a zabilo päť ľudí. Útok bol vykonaný zo šiitskej strany Dawa ako odplata Kuvajtu za finančnú podporu pre Irak počas jeho vojny s Iránom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kuvajt totiž ťažko financoval Irak počas osem rokov trvajúcej vojny s Iránom. Po skončení vojny, Kuvajt odmietol irackú žiadosť o odpustenie svojho dlhu. Napätie medzi oboma krajinami sa ďalej zvýšil potom, čo Irak obvinil Kuvajt, že im kradne ropu šikmým vŕtaním z pod Irackej zeme na poli Rumaila.

Po týchto konfliktoch dňa 2. augusta 1990 vyše pol milióna Irackých vojakov napadlo Kuvajt. Do dvoch dni intenzívneho boja, väčšina Kuvajtských ozbrojených síl bola rozmetaná niekoľko násobnou presilou Irackých vojakov. Niektorým sa podarilo utiecť do susednej Saudskej Arábie, alebo Bahrajnu. Vtedajší Iracky prezident Saddám Husajn zosadil Emira Jaber Al-Sabah z kresla hlavy štátu, dosadil Ali Hassan al-Majida ako nového guvernéra a vyhlásil Kuvajt 19tou provinciou Iraku. Po sérii neúspešných diplomatických rokovaní s Irakom, sa Spojené štáty spolu s koalíciou tridsiatich štyroch národov rozhodli odstrániť iracké sily z Kuvajtu. Dňa 26. februára 1991, koalícia úspešne vytlačila iracké sily s územia Kuvajtu a vrátila kuvajtského emira k moci. Samozrejme nič nebolo zadarmo a tak Kuvajt zaplatil USA vyše 17 miliárd amerických dolárov za ich vojnové úsilie. Vojna sa nazývala aj „Matka všetkých bitiek" (podľa Irackého prezidenta Saddama Husseina) a je dodnes všeobecne známa aj pod menom „Operácia, púštna búrka". Počas celej okupácie prišlo o život takmer 1000 civilistov a viac ako 300.000 obyvateľov utieklo z krajiny. Dodnes je možné si prezerať na internete amatérske videa z prvých momentov invázie.

Iracké vojska stihli pri ústupe zapáliť vyše 600 ropných vrtov a tak spôsobili v oblasti Perzského zálivu ekologickú katastrofu, ktorá je aj po 20 rokoch stále badateľná. Odhaduje sa, že kým sa Kuvajt oslobodil z Irackej invázie, približne 6 miliónov barelov ropy padlo za obeť každý deň počas neuveriteľných 8 mesiacov. Pri pokusoch o zahasenie plameňov bolo na mieste katastrofy niekoľko desiatok medzinárodných tímov hasičov, inžinierov a iných odborníkov, a každý hasil svojim štýlom. Američania sa zbavovali plameňov výbuchom dynamitov, kde explózia vytvorí v okolí vákuum a tak zahatí plamene vrtu. Tak isto sa preslávil maďarský tým ,ktorý prišiel na miesto s obrovským vodným delom, využívajúc trysky zo stíhačky Mig 21 a tak silným prúdom vody úspešne hasili jeden vrt za druhým. Napriek náročným podmienkam v okolí sa po necelých 8 mesiacoch podarilo uhasiť posledný vrt. Hasenie prebehlo tak rýchlo, že sám emir nestihol ten posledný vrt a tak ho museli znova zapáliť, aby ho mohol ešte raz a oficiálne uhasiť sám emir Jaber Al-Sabah.

Obrázok blogu

Od uhasenia posledného vrtu v roku 1991 sa krajina zmenila na nepoznanie. 20 rokov po vojne sa Kuvajt pýši modernými mrakodrapmi, luxusnými autami, predraženými obchodmi a nádhernými záhradami udržiavanými aj počas najväčších horúčav. Len na okraj, tie horúčavy sú naozaj neznesiteľné. Ručička teplomeru sa počas leta bežne vyšplhá nad 50 stupňov. Akúkoľvek chuť sa poprechádzať na pláži vám hneď znepríjemní suchý a horúci vzduch. Je úplne jedno koľko je hodín, či je deň alebo noc. V Kuvajte je v skutku horúco. Ak rozmýšľate nad cestou do Kuvajtu, obdobie jesene alebo zimy je najvýhodnejšie. Tak sa aspoň vyhnete vysokým teplotám. To ostatne však ostáva. Preplnene vozovky, cestní piráti na luxusných autách a taxikári trúbiaci na vás len aby ste si ich všimli. Male deti na kolenách šoférujúcich rodičov a všetci povinne sms-kujuci za volantom. Aj vďaka tomu je Kuvajt na popredných miestach v úrazovosti na cestách. Vraky aut na večnom odpočinku popri cestách vás o tom len presvedčia. Vďaka tomu že je v Kuvajte jeden z najlacnejších benzínov na svete sa tu oplatí cestovať taxíkom. Ale za koľko, to si vopred dohodnite pred cestou. Vyhnete sa tak nepríjemným situáciám a slovným prestrelkám.

Kuvajt je naozaj pestrá krajina. Už pri pasovej kontrole si uvedomíte, že Kuvajťania sa nikam neponáhľajú, nech je rada dlhá akokoľvek. Po prechode kontrolou, ktorá je sporadická to začína. Neviem prečo je typické pre Araba používať naozaj silný parfum, ale časom som si na to zvykol. Tak isto mi vôbec nevadili pozlátené Blackberry a elegantne dishdasha obleky. Kožené sandále, štýlové okuliare a luxusný Mercedes zaparkovaný pri obrovskej vile. Tak nejak by sa dal opísať typicky Kuvajťan.

Michal Brutenic

Michal Brutenic

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

explorer Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu