reklama

Sanxenxo - Raxo (Galicia)

Sú to dedinky na západnom pobreží Španielska, v Galícii. Priletel som do Madridu. Zamrazilo ma, že najbližší autobus, ktorý ma privezie do Pontevedry, čo je mesto neďaleko týchto dediniek, pôjde o 8 hodín. Veď čo, pozriem si aspoň Madrid. Pokiaľ nevybuchujú metro stanice je to krásne mesto. Vlastne som dohromady veľa nevidel. Celých 8 hodín som strávil v “parque del retiro”, neveriacky sa prizerajúc, ako sa Španieli vedia odviazať. Prirovnal by som to k NYC Central parku. Minimálne 2 hodiny som pozoroval skupinu Kolumbijčanov hrajúcich na bubny. Rozdávali nielen hudbu, ktorú bolo počuť stovky metrov ďaleko, ale rytmus, dobru náladu a chuť sa pridať k nim.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (1)
Obrázok blogu
(zdroj: Michal Brutenic)

Nikto tu netrpí žiadnymi komplexmi ako u nás. Nie sú namyslení a ani si o sebe nič nikto nemysli. Na jednej strane majú na všetko čas, avšak keď sa niekam ponáhľajú, moje nohy im ledva stačili držať krok.

No nič, je 9.30 večer a ja sa z parku musím nejako dostať na stanicu. Nechce sa mi, komu by sa aj chcelo keď je pravé čas, kedy sa všetci “znova zobúdzajú”. Svedčí o tom väčší počet hudobníkov, maliarov a vôbec ľudí v parku.

Ako som sa sem vlastne dostal? Pýtam sa sám seba. Dobra otázka, na to že mam hodinku a pol na odchod z Madridu. Zázračným spôsobom a mojou lámavou španielčinou stojím pred svojim autobusom a čakám. Čo taký chalan ako ja robí keď sedí na svojom mieste a zíza na všetkých čo nastupujú. ‘’dúfam, že ten si ku mne nesadne, a tento ? ach nie ‘’. Prajem si, aby si ku mne sadol niekto sympaticky s kým sa dá pokecat a popracovať na mojej španielčine. Čiže čakám na peknú babu J. Stalo sa mi to najlepšie, neprišiel nikto a tak “sám s nohami na stole” sa vydávam na západ. Z cesty si veľa nepamätám, vlastne som ju skoro celu prespal. Akurát viem, že mi bola pekná zima. Je 8.00 ráno a autobus zastavil na stanici Pontevedry. Zavolal som jedinému kontaktu, ktorý mam na papieri. Je to pani, ktorá mi dohodila prácu čašníka v mestečku Sanxenxo. Ani som nestihol začať rozmýšľať, kde vlastne som a Maria, pani z kontaktov, flekovala červeným Peugeotikom rovno predo mnou. Hola Miguel, povedala a už ma bozkávala tak ako sa zdravia Španieli. Zvyknete si na to dosť rýchlo J.    

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Zaviezla ma k nej domov. Je to dosť čudný pocit pre nás, sedieť v niekoho kuchyni o kom vlastne ani šajnu nemáte. Pripravila mi džús, kávu a vlastne cele raňajky. Začal som mat pocit, že skončím niekde na trhu s bielym mäsom, ale hovorím si, že by musela byt slepá vybrať si pravé mňa J To by im ten obchod dlho nevydržal. Musíme isť na políciu mi vybaviť papiere a tak sme už frčali v peugeotiku spolu s dvoma Slovenkami, ktoré sa k nám pridali. Vtedy som sa už cítil bezpečnejšie.  

Tak a papiere sú vybavene a hor sa do dedinky kde budem bývať a robiť. Dom, v ktorom mam bývať vyzerá celkom fajn. Tak ako väčšina barakov v pobrežných dedinkách. Z vonku nedostavaný a zvnútra pekný. Až na to že je v ňom riadne nafajčené, čo samozrejme Španielom neprekáža, lebo je to zatiaľ najviac prefajčený národ čo som videl. O par minút sa nachádzam pri reštaurácii Sabino, v ktorej mam pracovať. Na rozdiel od väčšiny otvorených a veselých Španielov, môj šéf vyzerá pravé opačne. Pri podaní ruky sa mi ani do očí nepozrel a zasmial sa tak raz za prestupný rok.  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pamplona je skvela… Je to jedno nádherné mesto, ale takých je veľa. Vydláždené chodníky kockami, ktoré vytvárajú rôzne obrazce, všade čisto. Skočil som si sám do reči, kvôli tomu aby som nezabudol. Pravé keď píšem tento príbeh, sedím v autobuse do Barcelony a prechádzame Pamplonou.  

No ale vrátim sa späť k “môjmu” šéfovi. Takže sme si moc nesadli, vlastne som hneď po prvom dni skončil. Šéf očakával, že vďaka tomu že mam predchádzajúce skúsenosti ako čašník z USA, nabehnem ku stolom a začnem brat objednávky hneď prvý deň. Buď som dostatočne blby, alebo sa to s lámavou španielčinou hneď prvý deň nedá. Netrvalo dlho a Maria mi našla ďalšiu ponuku. To je ta pani u ktorej som raňajkoval, pamätáte si J

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Dovtedy som čas trávil na pláži, rozmýšľaním sám nad sebou. Načo vlastne cestujem sám, keď je to vždy tak ťažké. Nemám sa s kým porozprávať a keď príde k najhoršiemu, som sám.

Frčíme s Máriou do ďalšej reštaurácie, kde konečne mali aj akýsi spôsob zaučenia nových čašníkov. Všetko bolo OK až na to že tu čašnici pendlujú nonstop skoro 16 hodín denne. Zobral som si deň na rozmyslenie a išiel na pláž. Za ten čas som niekoľkokrát minul svoj kredit na telefóne posielaním SMS svojim známym v Barcelone, čelil otázkam prečo som tam vlastne išiel a podobne. Nejde ani tak o počet odpracovaných hodín ako skôr o to že už by bolo na čase začať pracovať vo svojom fachu ktorý som študoval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tak tu sedím v autobuse smerujúcim do Barcelony. Zabíjam čas písaním príbehu, o ktorý aj tak nikto ani nezakopne a zlepšovaním si španielčiny.

Týmto aspoň pozdravím Leticiu, 21 ročnú babu z Pontevedry, ktorá študuje farmáciu v Pamplone. Ako som písal na začiatku, prísediacich si nevyberiete, ale zatiaľ mam na nich šťastie…  

Takže dúfam že mi bude v Barcelone lepšie, o tom sa tiež dozviete J

Michal Brutenic

Michal Brutenic

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

explorer Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu